DS Divosud: premiéra Gogoľovej hry

perexVšetkých milovníkov ochotníckeho divadla pozývame v utorok,  26. 9. o 19.00 hod. na premiéru divadelnej inscenácie Nikolaja Vasilijeviča Gogoľa „Ženba alebo výlomky z Gogoľa“ v podaní rimavskosobotského divadelného súboru DIVOSUD. V grotesknej hre o malomeštianskom živote účinkujú: Terka Maksi, Hela Chrenková, Naďa Garayová, Roman Čarnoký, Robo Čapucha, Miro Kopec a  Dušana Májošová. Scéna a kostýmy: Eva Weiterschützová. Vstupné: 2€ dospelí/ 1€ mládež / dôchodcovia zdarma. Inscenáciu z verejných zdrojov podporil FPU.

gogoľ plag malý
Súbor Divosud sa rozhodol po inscenácii či divadelnej adaptácii prózy Nos inscenovať Gogoľovu druhú komédiu, ktorú sám autor nazval v podtitule „Nanajvýš nepravdepodobná udalosť“  v dvoch dejstvách. Sám Gogoľ si uvedomoval isté riziko pri vykresľovaní charakterov meštianskej spoločnosti v Rusku. Vyšla mu z tohto pohľadu karikatúra postáv a postavičiek, ktoré nie sú osobnosťami, ale iba figúrami vsadenými  do príbehu o ženbe. Tú podľa kánonov vtedajšej spoločnosti musí zabezpečiť dohadzovačka.  A to je základný rámec nedorozumení a konfliktov, kedy sa tradičnej úlohy ujme muž. Vykreslenie týchto figúr je groteskné a absurdná je aj situácia , v ktorej sa postavy – figúry ocitnú. Tradične malomeštiacke zvyky a strata sebaúcty postáv – figúr vedie k skreslenému systému hodnôt, ktoré ovplyvnia aj výber partnera. Prevažuje v nich vonkajškovosť, majetok, vzhľad,   ale duchovné hodnoty nedokážu oceniť. Aj preto sa príbeh nekončí svadbou, ale sme svedkami nahováraní, predstieraní, klamstiev a zlosti. Keďže v súbore nemáme dostatok interpretov  na obsadenie všetkým postáv, museli sme redukciou a zmenou situácie si vystačiť aj s menším počtom postáv. Tým sa však idea hry o malomeštiakoch nemení. Podkolesin sa neožení, Agafia Tichonovna nebude mať ženícha, Kočariov zlyhá ako dohadzovač, ale spoločnosť nezanikne, tradičné sa vzpiera individuálnemu a konvencia víťazí nad vzdelanosťou, individualizáciou  a láskou. Nuž čo, groteskný príbeh má čo povedať aj dnešným ľuďom, pre ktorých je materiálny svet zaklínadlom, modlou a zmyslom života. No bez racionálneho pohľadu nemôžu vytrysknúť ani vášnivé prejavy lásky. Ostáva iba hra na svadbu, hra, ktorá predstiera, že je skutočnosťou, ktorú však obchádza.
osoby a obsadenie
Slovo o autorovi
Osobnosťou určujúcou ráz ruskej literatúry prvej tretiny 19. storočia je Nikolaj Vasiljevič GOGOĽ (1809 – 1852), ktorého dielo predznamenalo rozmach kritického realizmu. Jeho otec bol drobný statkár, autor veršov a komédií z dedinského života, určených pre inscenovanie v domácom prostredí. Mladý Gogoľ vyrastal v prostredí, kde vrodený talent mohol ďalej rozvíjať. Po štúdiách na lýceu v Nežinu  sa stal na krátky čas úradníkom a učiteľom šľachtických detí, potom sa začal zaujímať o literatúru. Významne zasiahol do vývoja prózy  i drámy, ale hlavne štýl kritického realizmu, ktorý sa jeho dielom v Rusku presadil, obohatil o prvky folklórnej fantastiky a groteskna. Tento moment, ktorého vývojový vplyv bol trocha obchádzaný, sa ukázal  jeho neobyčajne priaznivý nielen v tvorbe súčasníkov, ale presadil sa ako funkčný aj v novej vlne realizmu v literatúre druhej polovice 20. storočia.
Prvým významným dielom bol súbor próz Večery na samote blízko Dekanky doplnený v roku 1835 knihou s ukrajinskou tematikou  Mirhorod. Už na žánrovom zložení obidvoch kníh je dobre vidieť organické spojenie reality a výmyslu, ktoré sa ďalej prehlbuje v zloženej zbierke próz Petrohradské poviedky. Najznámejší z nich je fantasticko – groteskný príbeh Nos,  o oddelenej časti tela, ktorá je schopná samostatnej existencie (DS Divosud ju uviedol). Zvláštnu pozornosť si zaslúžia Bláznove zápisky nie len pre plastický popis  blúznenia chorého človeka, ale predovšetkým pre funkčné a naplno harmonické spojenie realistického popisu a fantasmagorického sna, čo umožňuje preniknúť do uzatvoreného sveta vyšinutej psychiky tak dokonale a „moderne“, že to vyvoláva pocit súčasného textu. Napomáha tomu spojenie vysokého a nízkeho v jednom texte, ušľachtilých pohnútok a banality tak otrasnej, že sa zastavuje dych. Tu sme pri koreni tzv. groteskného realizmu, ktorý sa potom v ruskej literatúre značne rozšíril. Z dramatických zámerov autor dokončil hry Ženba (1842), Hráči (1843) a komédiu Revízor (1836).

Komentáre

Komentáre sú uzavreté.