Pamäť konopných plátien
Mestská galéria Rimavská Sobota a autorka Gabriella Lalane-Pelle Vás pozývajú v piatok, 9. 8. o 17.00 hod. na vernisáž autorskej výstavy s názvom Pamäť konopných plátien, ktorá je voľne inšpirovaná knihou Pétera Nádasa Évkönyv (Ročenka) a autorkiným objavom starých konopných plátien. Kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová, trvanie výstavy: do 13. 9. 2024. Otvorené: ut – pi, 9.00 – 17.00 hod., Hlavné námestie 5, Rimavská Sobota.
”Na druhom konci dediny, v opustenej stodole, som jedného dňa natrafil na ovsenú šupku, ktorú som zmiesil s vodou, hlinou a trochou kravského trusu ako spojivo… Potom som vyprázdňoval podkrovie od vrstvy desaťročí starej slamy… Keď bola podlaha čistá, začal som ju natierať so spojivom. Pri prvom pohybe, keď som dlaňou začal rozotierať túto jemný hmotu s zvláštnym zápachom, pocítil som pod kĺzaním mojej dlane neznámu ruku, ktorá pred desaťročiami sama uhladila podlahu tohto senníka so svojimi odbornými a pravidelnými gestami. Vyzeralo to ako archeologický objav. Moja dlaň skĺzla po jeho negatíve. Hromady mojej ruky sa pridali k jeho, dlaň k dlani. Pocit tejto ruky, tak dávno zrušenej, na povrchu mojej kože mi spôsobil triašku. Len som ju musel nasledovať.” Citát, autorkin voľný preklad z maďarského jazyka z knihy Nádas Péter: Évköny (Ročenka)
„V deň, keď mi mama ukázala rolky konopného plátna utkané kedysi doma a zabudnuté v skrini u babičky, prepadol ma zvláštny pocit. Ich studený, vlhký dotyk a starodávna vôňa mi zmiatla zmysly. Predstavovala som si, ako prsty mojej prastarkej prechádzali po látke počas tkania plátna.
V Strednej Európe sa plátno tradične tkalo z domáceho vypestovaného konope. Príprava konopných vlákien a proces výroby látky bol veľmi dlhý a namáhavý. Ženy zvyčajne tkali v zime, keď sa na poliach nepracovalo. Tradične pripravovali rolky plátna pre ešte nevydaté dievčatá, lebo plátno tvorilo súčasť štafírungu, svadobného odevu a vena mladuchy (štafírung = trousseau = bridal outfit). Na výrobe štafírungu sa podieľali všetky ženské členky rodiny.
Z rozprávania mojej mamy viem, že babka sa vydala proti svojej vôli. Tento detail podnietil aj moju predstavivosť a zvedavosť. Videla som ju mladú a nešťastnú, predstavovala som si, ako počas dlhých zimných večerov vtkáva svoj nesmierny smútok do plátna. Je možné, že konopné vlákna absorbovali nielen šťastné hodiny žien strávené spolu pri tkaní, ale aj ich tajné nádeje a sklamania? Ja, ako dedička týchto unikátnych pláten, akú zodpovednosť mám v ich zachovaní, v oživení?
Začala som uvažovať, ako ich použiť. Určite som z nich nechcela ušiť obliečky na vankúše alebo utierky. Nakoniec som dospela k záveru, že aj ja k nim niečo dodám, vyjadrím svoje myšlienky na povrchu tejto výnimočnej látky.Predstavovala som si ich ako nadrozmerné stránky môjho denníka (Diary). Denník, ktorý voľne porozpráva staroveké, ale aj nové príbehy. Na porozprávanie môjho príbehu som použila nielen akrylové farby, ale aj rôzné farebné nite a techniku vyšívania. Tam, kde farba neprekrýva tkaninu, prezrádza sa rytmus konopných vlákien rôznej hrúbky a farebného odtieňa.
Prvým výsledkom mojej tvorivej práce bol diptych « Pocsolya » (Močidlo / The Rettery).
Močidlo v minulosti znamenalo malé hlboké jazierko, stojacu vodu, kde sa po zbere konope máčalo. Účelom máčania bolo oddelenie vlákna od zvyšku rastliny, od tuhého stebla.Osud močidla v obci, kde moji predkovia žili, bol spečatený v rokoch 1960. Komunistický režim prikývol na rozsiahly projekt odvodnenia mokrých a vodnatých časti v obci Gemerský Jablonec, s cieľom získať viac poľnohospodárskej pôdy. Močidlá sa likvidovali.
Módny priemysel 60. rokov 20. storočia priniesol do trendu pestrofarebné syntetické látky, takže podomácky tkané tradičné plátna sa zrazu ocitli zahnané na spodky skríň. Stali sa synonymom starého a archaického sveta. Nikto ich už nechcel.
Diptych « Pocsolya » (Močidlo / The Rettery) pripomína aj zmarené sny mladého dievčaťa:„keď v novom mesiaci ich utopené bozky, jej sĺz preliate v tajnosti klesli navždy na dno priepasti.“
Gabriella Lalane-Pelle
Gabriella Lalane-Pelle
V roku 1973 sa narodila sa v Rimavskej Sobote.
Absolvovala Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote (Gabriel V. Kurilla, Marián Lacko, Ibolya Mihóková).
V rokoch 1992-1997 absolvovala vysokoškolské štúdium na pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor výtvarná výchova – maďarský jazyk v ateliéri profesorov Jozef Baust, Péter Rónai, Jaroslav Gubric.
V rokoch 1998-2000 študovala interiérový dizajn, na Vysokej škole Richmond and Hillcroft Community College, v Londýne.
V rokoch 2001 – 2004 pôsobila ako dizajnérka interiéru v kancelárií Kind Buro, Budapešť, Maďarsko.
V rokoch 2004-2006, pôsobila ako freelance dizajnérka interiéru v Budapešti.
Veľká zmena sa v jej živote udiala v roku 2006, kedy sa presťahovala s rodinou do Ile de France vo Francúzsku. Tu so svojím manželom, ktorý je pôvodom Francúz, vychováva aj ich dve spoločné deti.
Od roku 2015 sa venuje výlučne výtvarnej tvorbe a pravidelne sa vo svojej domovskej krajine, Francúzsku, účastní aj na výstavách.
Samostatné výstavy:
2024: Mon Almanach – „Jar“, Ferme de Poissard, Roinville, jún
2023: Mon Almanach – „Zima“, Ferme de Poissard, Roinville, apríl
2022: Mon Almanach – „Jeseň“, Ferme de Poissard, Roinville, september