Osobnosť mesiaca apríl 2017: Samo Vozár

Samo VozárSamo Vozár (Vozárik, Vozáry)
(3 .4. 1823 Hrachovo – 5. 12. 1850 Hrachovo) – básnik, publicista a prekladateľ. Narodil sa v rodine remeselníka – garbiara a vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, tam absolvoval teologický kurz a stal sa tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovník Ľ. Štúra. Bol prítomný na stretnutí 14. februára 1843, na ktorom sa rozhodlo o kodifikácii spisovnej slovenčiny.  V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim – Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote.

Začínal písaním básní v češtine.  Jeho prvá slovenská báseň má názov Keď boli Turkom rohy už zlámané. Celé jeho básnické dielo charakterizuje subjektivizmus a motívy žiaľu a bôľu.  Z jeho tvorby je známa básnická skladba Ukojenie tôní, cyklus 64 sonetov, dielo je reakciou na smrť matky. Jediným publikovaným dielom S. Vozára je spis Hlas od Tatier (1851) – základnou myšlienkovou líniou diela je rozbor možností rozvoja slovenského národného života v podmienkach porevolučného Uhorska.

Samo Vozár

Komentáre

Komentáre sú uzavreté.