Výstava NOČNÁ SMENA

perexMestská galéria vás pozýva na prehliadku malieb Juraja Floreka a Juraja Tomana vznikajúcich večer alebo v noci, počas maliarskej nočnej smeny. Kurátorom výstavy sú Štefan Balázs a Gabriela Garlatyová. Návštevu výstavy si môžete vopred objednať: na e-mailovej adrese: mestska.galeria.rs@gmail.com, zanechaním odkazu na tel.: 047 5624351 alebo vyplnením formulára. Výstava NOČNÁ SMENA potrvá do 16. 6., otvorené: po – pia, 9.00 – 17.00 hod. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Kam sa uberá súčasná plenérová maľba, alebo ako namaľovať krajinu v súčasnej vysoko urbanizovanej post-industriálnej dobe? Výstava NOČNÁ SMENA nám to predstaví.
Juraja Floreka (1986) a Juraja Tomana (1985) – zaujímajú všedné mestské motívy, ktoré v médiu olejomaľby naberajú nový svieži uhol pohľadu. Ich zámerom je spodobovať na plátnach stále nové mestá. Ako maliari, ktorí hľadajú neprikrášľovanú pravdu, sa nevyhýbajú výberu lokalít nefunkčných stalkerských prostredí industriálnych architektúr, zdanlivo nemalebných zákutí súčasného mesta alebo zlej architektúry. Na druhej strane nemajú radi falošné “veľké slová” ideovo a formálne vychradnutých slabých výstav. Svoj prístup k práci označujú ako „voľnú hru urbánneho priestoru“.

pozvánka malá

JURAJ TOMAN
pedagogicky pôsobí na UKF v Nitre, je absolventom VŠVU v Bratislave aAkadémie umení v Banskej Bystrici. Má za sebou niekoľko autorských výstav, aj vo dvojici s Jurajom Florekom, a tiežskupinových. Spolu s Florekom absolvovali rezidenčné pobyty: Gallery BB15 Linz, PRÁM STUDIOS Praha, Nástupište 1-12 Topoľčany.

JURAJ FLOREK
vyštudoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici a absolvoval študijný pobyt na UCLM v španielskej Cuence. V roku 2014 získal 1. miesto v súťaži VUB Maľba roka 2014 za obraz Nočný bankomat. Taktiež aktívne vystavuje, zúčastnil sa na viacerých umeleckých rezidenčných pobytoch v zahraničí. V roku 2019 bol na 11. umeleckú rezidencii v ruskom Petrozavodsku. V marci 2018 mu vyšla kniha PREVÁDZAČI o fenoméne Urban Exploration na Slovensku.

nočnásmena_malá

NOČNÉ MAĽOVANIE
Juraj Florek aj Juraj Toman sú absolventmi Katedry maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici. Toman dosiahol bakalársky a doktorský titul v ateliéri prof. Ľ. Hološku (2014).  J. Florek navštevoval ateliér prof. Hodonského a absolvoval ho ako magister umenia u prof. J. Kudličku(2014). Už počas štúdia si obaja našli k sebe cestu na báze spoločných záujmov, ktoré sa postupne pretavili do spoločných programov. Obidvaja sa prioritne venujú zdanlivo anachronickému žánru krajinomaľby v jej klasickej plenérovej podobe. Napriek tomu sa tento žánersnažia aktualizovať, dodať mu novú náplň, spojiť bezprostredný zápas s motívom s novým videním, zaujatosťou a programovým vyhýbaním sa idylickej scenérii, aj tým, že nevyužívajú slnečné svetlo a zobrazenie ľudí a prírody, ktoré sú typickými pre plenérovú maľbu. Vyhýbajú sa tiež používaniu mediálnych podkladov či predlôh, no vplyv mediálneho prostredia na ich videnie námetu sa nedápoprieť.
Pri pohľade na Tomanove a Florekove maľby sa nám vynárajú asociácie na scény z filmov, televíznych seriálov, detektívok, prípadne vizuálnych znakov alternatívnej scény. Tento dojem  posilňuje aj program výstavy ako obrazov nočného mesta svojimi temnými, anonymnými zákutiami, neatraktívnymi sídliskovými medzi-priestormi či ich okrajmi, sporadicky osvetlenými verejným osvetlením. Napriek mnohým spoločným črtám oboch autorov, možno aj vedomej konvergencii výtvarného pohľadu, je možné pozorovať ich rozdiely.

Juraj Florek je istým spôsobom vecnejší, „realistickejší“, kladie silnejší dôraz na konštrukciu obrazu, viac pracuje s jeho linearitou, využíva ostrý kontrast svetlej a tmavej plochy minimalizovaný na použitie dvoch farieb, tieňovej čiernej farby, ktorá zvýrazňuje svetelné spektrum neapolskejči okrovej žltej, fialovej, alebo modrej. Aj pre túto štrukturálnu redukciu niektoré kompozície pôsobia na prvý pohľad ako abstraktné kompozície odkazujúce na modernistickú maľbu. Vyplýva to aj z jeho sústredenia sa na umelé štruktúry, stavby, zábradlia, schodiská, zariadenia športovísk či zaparkované vozidlá. Autor síce tvrdí, že jeho postoj nie je primárne spoločensky kritický, angažovaný, ale zároveň sa ním vyhranene a výlučne zaoberá. Spodobuje konkrétny civilný priestor ulíc v Budapešti, či iných miest. Jeho motívy nie sú panoramatickými pohľadmi na pamiatky, či známe atrakcie s väčšou koncentráciou ľudí. Vidíme, že urbanistické špecifiká súčasných miest sú anonymné, nemajú znaky osobitosti, originality, jedinečnosti, strácame sa v nich a nevieme presne určiť o aké mestá sa jedná. V nočnom svetle a čase pôsobia ako prázdne, opustené miesta, ktorých ticho je tou najsilnejšou výpoveďou.

Juraj Toman sa na fenomén umelého svetla orientuje ešte viac, a to divadelne až inscenačne. Inklinuje viac k temným parkovým zákutiam, opusteným dvorom, prístreškom, chodbám, medzipriestorom, v ktorých sa sporadicky pohybujú poslední noční chodci, túlajúci sa nocou, objavujúcich sa ako prízraky, fantómy. Práve jeho práca s vyjadrovacími prostriedkami maľby je v istom ohľade „tradičnejšia“, „mäkšia“, odkazuje na tenebrózne barokové predlohy a ich finesy, je autorsky poetickejšia, a tým aj nejasnejšia, menej jednoznačná v tom, čo máme na obraze vidieť. Hrá sa s motivickou nejasnosťou, skrytosťou významov, napríklad tak, že zdroj svetla z pouličnej lampy sa mení na mesiac osvetľujúci plenér, namiesto človeka sa na obraze objavuje prízrak, ktorý sa vynára z pozadia, je ťažko dešifrovateľný, zaznamenaný je v skratke ako hádanka, šifra. Často zobrazená vo viacerých časových rovinách, pripomína plynutie času, ale aj jeho deštrukčné podoby, niekedy aj na tých najnovších budovách. Pri pohľade na Tomanove diela sa tiež ponúka analógia s vizuálnym svetom kultového filmu Michelangela Antonioniho „Zväčšenina“. Tomanove parky, takmer ľudoprázdne so znepokojujúcou atmosférou, prelínaním plôch trávnika a štadiónu vyvolávajú pocit, že tam každú chvíľu niečo odhalíme, zbadáme, alebo že sa tam začne hrať imaginárny tenis. Vieme, že sme tam už niekedy boli, ale nevieme si spomenúť a určiť, či to už stalo, alebo len stane.

U obidvoch autorov je evidentné očarenie dramatickou atmosférou všednosti až banality. Florek ju objavuje v rôznych európskych lokalitách, vedie život moderného nomáda, motívy čerpá z rôznych miest a krajín ako je Rusko, Rumunsko, Maďarsko. V súčasnosti žije v Budapešti, odkiaľ pochádza aj značná časť vystavených obrazov. Toman sa  skôr orientuje na mikrosvet rodného Trenčína, zvlášť na priestory bývalej továrne, textilných závodov Merina, v ktorej má ateliér a ktorej útroby, zákutia, ale aj externý areál pozorne portrétne sníma. I keď odlišnými spôsobmi, obaja reflektujú rozvrat aj novú nádej postkomunistického a snáď aj postkapitalistického sveta, presnejšie jeho urbanistických segmentov.

 

Komentáre

Komentáre sú uzavreté.